​Իտալիոյ Լոմպարտիա շրջանի բժիշկներէն, 38 ամեայ Տոքթ. Իւլիան Ուրպանը կը գրէ. - Gündem
25 Nisan 2024 - Հակական տոմար - Տարի : 4516 / Ամիս : Ահեկան / Օր : Ցրօն / Ժամ : Այգ

Gündem :

23 Mart 2020  

​Իտալիոյ Լոմպարտիա շրջանի բժիշկներէն, 38 ամեայ Տոքթ. Իւլիան Ուրպանը կը գրէ. -

​Իտալիոյ Լոմպարտիա շրջանի բժիշկներէն, 38 ամեայ Տոքթ. Իւլիան Ուրպանը կը գրէ. ​Իտալիոյ Լոմպարտիա շրջանի բժիշկներէն, 38 ամեայ Տոքթ. Իւլիան Ուրպանը կը գրէ.

Երբեք, ամենամութ մղձաւանջներուս մէջ, չէի կրցած տեսնել եւ ապրիլ այն ինչ որ երեք շաբաթներէ ի վեր կը պատահի մեր հիւանդանոցին մէջ: Այս մղձաւանջը կը ծորի եւ յորդը հետզհետէ աւելի կ'ուռճանայ:

Սկիզբը մեր մօտ հասնողները քանի մը հոգի էին, ապա տասնեակներ, որմէ ետք հարիւրաւորներ, իսկ այժմ բժիշկներ չենք, այլ՝ վերածուած ենք մարդոց ճակատագիրը որոշողներու, թէ որոնց պիտի ընդունինք, որպէսզի ապրին եւ որոնց տուն պիտի ղրկենք մեռնելու համար, նոյնիսկ եթէ ամէնքը արդէն ցմահ վճարած են Իտալիոյ կառավարութեան տուրքերը:

Մինչեւ վերջին երկու շաբաթները, գործընկերներս ու ես անաստուած էինք, շատ պարզ էր մեզի համար, որովհետեւ բժիշկ էինք եւ սորված էինք, թէ գիտութիւնը կը բացառէ Աստուծոյ գոյութիւնը: Միշտ ծիծաղած էի ծնողքիս եկեղեցի յաճախելնուն համար:

Ինը օրեր առաջ, մեր մօտ 75 տարեկան հոգեւոր հովիւ մը եկաւ, ազնիւ մարդ մըն էր: Շնչառութեան խիստ հարցեր ունէր, բայց իր ձեռքէն անբաժան էր Աստուածաշունչը, եւ աւելին մեզ հրապուրեց իր կողմէ Կտակարանի ընթերցումը դիակներուն ձեռքը բռնած:

Բոլորս արդէն յոգնած, պարտասուած, յուսահատ էինք. հոգեպէս եւ մարմնապէս սպառած, երբ ժամանակը ունեցանք անոր լսելու:
Հիմա պէտք է ընդունիլ, որ մենք իբրեւ մարդ մեր սահմաններու լրումին հասած ենք, աւելի ոչ մէկ բան կրնանք ընել եւ ամէն օր այս Ժահրին պատճառով մահացողներուն թիւը կը բարձրանայ:
Առ այդ, մենք եւս սկսանք սպառիլ, արդէն երկու գործընկերներ մահացան եւ ուրիշներ վարակուած են:

Հետեւաբար հասկցանք թէ այն տեղը որ մարդու կարողութիւնները կը սահմանափակուի, ուր Աստուծոյ կարիքը ունինք եւ այսպիսով սկսանք Անկէ օգնութիւն հայցել, երբ քանի մը վայրկեան ազատ ժամանակ գտնէինք: Սկսանք մենք մեր անձին հետ խօսիլ, թէ ինչպէս անհաւատալի ձեւով վայրագ անաստուածներէ, օրնիբուն մեր խաղաղութիւնը կը փնտռենք, սկսանք Աստուծմէ օգնութիւն խնդրել, որպէսզի կարենանք տոկալ` հիւանդները խնամելու համար:

Երէկ 75 տարեկան հոգեւոր հովիւը իր աչքերը յաւիտենականութեան մէջ փակեց: Մինչեւ օրս, այս երեք շաբթուան ընթացքին, 120-է աւելի մահ ունեցանք, երբ բոլորիս ուժերը սպառած, կաշկանդուած, Հոգեւորականը կրցաւ հակառակ իր վատառողջ վիճակին եւ մեր դժուարութիւններուն, մեզի խաղաղութիւն եւ յոյս ներշնչել, որ երբեւէ կորսնցուցած էինք:

Հոգեւորականը Տիրոջ քով գնաց եւ մօտ օրէն մենք ալ անոր պիտի հետեւինք եթէ այսպէս շարունակուի:

Վեց օրէ ոչ տուն գացած եմ, ոչ ալ կը յիշեմ երբ վերջին անգամ կերած եմ եւ սկսայ գիտակցիլ թէ որքան անպէտք արարած մըն եմ այս աշխարհին մէջ: Որոշած եմ մինչեւ վերջին շունչս հատցնել` ուրիշներուն օգնելու համար: Երջանիկ եմ, որ Աստուծոյ վերադարձայ, երբ տառապանքով շրջապատուած էի եւ իմ նմաններուս մահը կը տեսնէի»:

Գրութեան ճիշդ թուականը անյայտ է, սակայն չորս օրէ ի վեր արդէն իտալական լրատուամիջոցները կը խօսին այս նամակին մասին:

Իտալերէնէ հայերէնի թարգմանեց՝
Ժագ Քէշիշեան

Չմոռնաս տարածել, որպէսզի մարդիկ զԱստուած փառաւորեն, Իր ներկայութիւնը գիտակցելով:

Բնագիրը իտալերէնով`

Iulian Urban 38anni · Dottore in Lombardia:

"Mai negli incubi più oscuri ho immaginato che avrei potuto vedere e vivere quello che sta succedendo qui nel nostro ospedale da tre settimane. L'incubo scorre, il fiume diventa sempre più grande. All'inizio ne arrivavano alcuni, poi decine e poi centinaia e ora non siamo più dottori ma siamo diventati sorter sul nastro e decidiamo chi deve vivere e chi dovrebbe essere mandato a casa a morire, anche se tutte queste persone hanno pagato le tasse italiane per tutta la vita.
Fino a due settimane fa, io e i miei colleghi eravamo atei; era normale perché siamo medici e abbiamo imparato che la scienza esclude la presenza di Dio.
Ho sempre riso dei miei genitori che andavano in chiesa.

Nove giorni fa un pastore di 75 anni venne da noi; Era un uomo gentile, aveva gravi problemi respiratori ma aveva una Bibbia con sé e ci ha impressionato che la leggeva ai morenti e li teneva per mano.
Eravamo tutti dottori stanchi, scoraggiati, psichicamente e fisicamente finiti, quando abbiamo avuto il tempo di ascoltarlo.
Ora dobbiamo ammettere: noi come umani abbiamo raggiunto i nostri limiti di più non possiamo fare e sempre più persone muoiono ogni giorno.
E siamo sfiniti, abbiamo due colleghi che sono morti e altri sono stati contagiati.
Ci siamo resi conto che dove finisce ciò che l'uomo può fare abbiamo bisogno di Dio e abbiamo iniziato a chiedere aiuto a Lui, quando abbiamo qualche minuto libero; Parliamo tra di noi e non possiamo credere che da feroci atei siamo adesso ogni giorno alla ricerca della nostra pace, chiedendo al Signore di aiutarci a resistere in modo che possiamo prenderci cura dei malati. Ieri è morto il pastore 75enne; che fino ad oggi, nonostante avessimo avuto oltre 120 morti in 3 settimane qui e fossimo tutti sfiniti, distrutti, era riuscito, malgrado le sue condizioni e le nostre difficoltà, a portarci una PACE che non speravamo più di trovare.

Il pastore è andato dal Signore e presto lo seguiremo anche noi se continua cosi.

Non sono a casa da 6 giorni, non so quando ho mangiato l'ultima volta, e mi rendo conto della mia inutilità su questa terra e voglio dedicare il mio ultimo respiro ad aiutare gli altri. Sono felice di essere tornato a Dio mentre sono circondato dalla sofferenza e dalla morte dei miei simili ".





Bu haber facebook kaynağından gelmektedir.

Haber metninde yer alan görüşler haber kaynağı (facebook) ve yazarına ait olup,
bolsohays.com sitesi haber hakkında herhangi bir görüş üstlenmemektedir.

Opinions expressed are those of the author(s)-(facebook). They do not purport to reflect the opinions or views of bolsohays.com
+